Obezita: Podstata, typy, stupne a dôsledky

Obezita je zdravotný stav, ktorý sa vyznačuje nadmerným hromadením telesného tuku do takej miery, že môže ohrozovať zdravie. Na rozdiel od nadváhy, pri ktorej je telesná hmotnosť mierne zvýšená, obezita je spojená s klinicky významným nárastom tukového tkaniva, najmä v oblasti brucha a okolo vnútorných orgánov.

Najčastejšie používanou metódou na diagnostikovanie obezity je index telesnej hmotnosti (BMI), ktorý sa vypočíta podľa vzorca:

BMI = hmotnosť (kg) / výška² (m²)

Podľa kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie:

• BMI medzi 25 a 29,9 sa považuje za nadváhu
  

• BMI ≥ 30 znamená obezitu
  

Je dôležité poznamenať, že BMI nezohľadňuje pomer medzi svalovou a tukovou hmotou, preto v určitých skupinách – ako sú športovci alebo starší ľudia – nemusí presne odrážať riziko.

V nasledujúcich sekciách sa pozrieme na príčiny, prečo ľudia priberajú, na rôzne typy a stupne obezity, ako aj na jej vplyv na zdravie.

Obezita vzniká, keď v priebehu určitého obdobia príjem energie (kalórie z jedla a nápojov) prevyšuje energetický výdaj (pohyb, metabolizmus, termogenéza). Hoci toto tvrdenie môže znieť jednoducho a vo veľkej miere vystihuje samotný problém, realita je oveľa zložitejšia.

Príčiny spočívajú v návykoch, emocionálnom stave, prostredí, biológii a sociálnych faktoroch. Moderný životný štýl – s bohatým stravovaním, nedostatkom pohybu a chronickým stresom – vytvára ideálne podmienky pre vznik nadváhy.

Obezita nevzniká zo dňa na deň, ani nie je výsledkom len nedostatku vôle alebo „prejedania sa“. Je to zložitý proces, na ktorom sa podieľa množstvo faktorov – biologických, behaviorálnych, psychologických a sociálnych. Niekedy jeden faktor môže spustiť sériu udalostí, inokedy sa viaceré vzájomne podporujú. Je dôležité rozpoznať tieto mechanizmy, aby sme s problémom vedeli účinne bojovať, a nie ho len odsudzovať.

Nezdravé stravovanie

Jednou z hlavných príčin je nadmerná konzumácia vysokokalorických potravín s nízkou výživovou hodnotou – čipsy, rýchle občerstvenie, sladkosti, nápoje s vysokým obsahom cukru. Nielenže zvyšujú kalorický príjem, ale zároveň vytvárajú závislosť, keďže aktivujú dopamínový systém v mozgu, podobne ako stimulanty. Človek sa na chvíľu cíti spokojný, no čoskoro túži po ďalšom jedle.

Nedostatok pohybu

Fyzická aktivita nie je len spôsob, ako „spaľovať kalórie“ – reguluje hormóny ako inzulín, grelín a leptín, ktoré priamo ovplyvňujú chuť do jedla a ukladanie tukov. Sedavý životný štýl, najmä v dnešnej digitálnej ére, je jedným z najpodceňovanejších rizikových faktorov. Hodiny pred obrazovkou nahrádzajú aktívnu hru u detí a prechádzky u dospelých.

Genetická predispozícia

Dedičnosť zohráva dôležitú úlohu. Ak sa v rodine vyskytuje obezita, pravdepodobnosť, že sa vyvinie aj u ďalších členov, je vyššia. To však neznamená, že osud je spečatený – skôr to znamená potrebu väčšej uvedomelosti a cieľavedomého úsilia o zdravý životný štýl.

Hormonálne a metabolické poruchy

Stavy ako hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy), syndróm polycystických vaječníkov (PCOS), inzulínová rezistencia a metabolický syndróm výrazne sťažujú reguláciu hmotnosti. Telo ukladá tuk aj pri miernom príjme potravy a chuť do jedla je často zvýšená kvôli narušenej hormonálnej spätnej väzbe.

Psychologické a emocionálne faktory

Mnohí ľudia jedia, aby zvládli stres, úzkosť, nudu alebo depresiu. Takzvané „emocionálne jedenie“ sa stáva spôsobom, ako sa vyrovnať s pocitmi namiesto uspokojenia fyzického hladu. Vytvára to začarovaný kruh – čím viac jeme z emócií, tým horšie sa cítime, čo vedie k ešte väčšiemu jedeniu.

Lieky

Niektorie lieky, ako antidepresíva, antipsychotiká, kortikosteroidy a hormonálne terapie, môžu viesť k zvýšeniu apetítu, zadržiavaniu tekutín a metabolickým zmenám, ktoré uľahčujú priberanie. Pri dlhodobom užívaní je dôležité odborné sledovanie a včasná korekcia.

Poruchy spánku

Nedostatočný alebo zlý spánok ovplyvňuje hormóny regulujúce hlad – klesá leptín (označuje sýtosť), zvyšuje sa grelín (zvyšuje chuť do jedla). To vedie k častejšiemu jedeniu a najčastejšie – k túžbe po sladkom a sacharidoch.

Sociálne a ekonomické prostredie

V chudobnejších sociálnych skupinách je prístup k zdravej strave často obmedzený a každodenný život je stresujúcejší. Nedostatok bezpečných a dostupných miest na pohyb (ako parky či fitnescentrá) zohráva tiež svoju rolu. Ak je lacnejšie kúpiť si oblátku než jablko – výsledok je predvídateľný.

Obezita nie je jednotný stav – existujú rôzne formy v závislosti od pôvodu, mechanizmu ukladania tuku a spôsobu jeho rozloženia v tele. Pochopenie týchto rozdielov je kľúčové pre diagnostiku aj výber vhodnej liečby.

Etiologická klasifikácia – podľa príčiny:

1. Primárna (esenciálna) obezita
   Toto je najčastejší typ a zvyčajne je dôsledkom nepomeru medzi prijatými a spotrebovanými kalóriami, v kombinácii s genetickou predispozíciou a vplyvom faktorov životného prostredia. Nie sú prítomné žiadne základné ochorenia, ktoré by stav vysvetľovali.
   

2. Sekundárna obezita
    Pri tomto type je príčinou priberania konkrétne zdravotné ochorenie alebo lieky. Príklady zahŕňajú hypotyreózu, Cushingov syndróm, nádory hypotalamu a užívanie kortikosteroidov či antipsychotík.
   

3. Syndrómová obezita
   Vyskytuje sa pri zriedkavých genetických a chromozomálnych ochoreniach, pri ktorých je obezita súčasťou širšieho klinického obrazu. Ide napríklad o syndrómy Prader-Willi, Bardet-Biedl a Alström. Tieto stavy sú často sprevádzané mentálnym postihnutím, hormonálnymi poruchami a vývojovými anomáliami.
   

Morfologická klasifikácia – podľa mechanizmu nárastu tukového tkaniva

1. Hypertrofická obezita
   Je typická pre dospelých – tukové bunky (adipocyty) zväčšujú svoj objem, nie však počet. Ide o častejší a potenciálne reverzibilný variant, najmä pri vhodnej liečbe a stravovacom režime.
   

2. Hyperplastická obezita
   Najčastejšie sa vyskytuje u detí – zvyšuje sa počet tukových buniek. Tento typ obezity sa ťažšie kontroluje, pretože tukové bunky nezanikajú, iba sa zmenšujú pri chudnutí.
   

3. Zmiešaná obezita
   Kombinuje hypertrofiu aj hyperpláziu adipocytov a považuje sa za najodolnejšiu a najťažšie liečiteľnú formu. Často sa vyskytuje u osôb so závažnou a dlhotrvajúcou obezitou od raného veku.
   

Klinická klasifikácia – podľa rozloženia tuku

1. Androidná (centrálna, „jablkovitá“) obezita
   Tuk sa hromadí najmä v oblasti brucha a trupu. Častejšie sa vyskytuje u mužov a je spojená so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení, inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu.
   

2. Gynoidná (periférna, „hruškovitá“) obezita
   Nadbytočný tuk sa rozkladá najmä v oblasti stehien a zadku. Častejšia u žien. Tento typ má slabšiu spojitosť s ochoreniami srdca, no býva odolný voči chudnutiu.
   

3. Zmiešaný typ
   Kombinuje znaky oboch vyššie uvedených typov a často sa vyskytuje u osôb s pokročilým stupňom obezity.
   

Iné klasifikácie

• Hypotalamická obezita – výsledok poškodenia hypotalamu (napríklad po úraze, nádore alebo operácii), čo vedie k nekontrolovateľnému hladu a metabolickým poruchám.
  

• Jatrogénna obezita – vyvolaná užívaním liekov alebo lekárskymi zásahmi.
  

• Psychogénna obezita – ako dôsledok psychických stavov, ako sú depresia, úzkosť alebo poruchy príjmu potravy (napríklad emocionálne jedenie).
  

Obezita nie je jednotný stav – má rôzne stupne závažnosti, ktoré sa určujú na základe indexu telesnej hmotnosti (BMI), známeho aj ako Body Mass Index. Počíta sa jednoducho:

Vzorec:
BMI = hmotnosť (v kilogramoch) ÷ (výška v metroch)²

Príklad:
Ak vážite 90 kg a meriate 1,75 m:
90 ÷ (1,75 × 1,75) ≈ 29,4

BMI slúži najmä na hodnotenie telesnej hmotnosti u dospelých a nezohľadňuje svalovú hmotu, kostnú štruktúru ani tuk osobitne, no poskytuje dobré základné usmernenie.

Klasifikácia BMI a stupne obezity:

Morbidná obezita, nazývaná aj patologická obezita, je ochorenie, ktoré predstavuje mimoriadne vysoké zdravotné riziko spojené s narušením funkcií všetkých orgánov a systémov.

Obezita nie je len estetický alebo sociálny problém – ide o chronické ochorenie, ktoré ovplyvňuje takmer všetky systémy v tele. Čím vyšší je stupeň obezity, tým väčšie je riziko závažných a dokonca život ohrozujúcich stavov. Tu sú hlavné následky podľa telesných systémov:

Metabolické a endokrinné následky

• Inzulínová rezistencia a cukrovka 2. typu: Zvýšené množstvo tukového tkaniva znižuje citlivosť na inzulín, čo vedie k trvalo zvýšenej hladine krvného cukru.
  

• Metabolický syndróm: Kombinácia vysokého krvného tlaku, narušenej glykémie, zvýšených triglyceridov a abdominálnej obezity.
  

• Hormonálne poruchy: Zahŕňajú zníženú plodnosť, syndróm polycystických vaječníkov u žien a znížený testosterón u mužov.
  

Kardiovaskulárne komplikácie

• Hypertenzia: Zvýšená telesná hmotnosť vedie k väčšiemu zaťaženiu srdca.
  

• Ateroskleróza a dyslipidémia: Zvýšené hladiny LDL cholesterolu a triglyceridov.
  

• Zvýšené riziko infarktu a mozgovej mŕtvice.
  

Dýchacie poruchy

• Obštrukčná spánková apnoe: Tukové usadeniny okolo krku a hrudníka sťažujú normálne dýchanie počas spánku.
  

• Dýchavičnosť pri fyzickej námahe: Už pri miernej aktivite sa objavuje zrýchlené a sťažené dýchanie.
  

Ortopedické a pohybové problémy

• Osteoartróza: Nadváha vedie k predčasnému opotrebovaniu kĺbov, najmä kolien a bedrových kĺbov.
  

• Bolesť chrbta: Zvýšené zaťaženie chrbtice spôsobuje hernie disku a chronické bolesti.
  

Psychologické a sociálne dôsledky

• Depresia a úzkosť: Obezita často vedie k zníženému sebavedomiu, sociálnej izolácii a emocionálnym poruchám.
  

• Stigmatizácia a diskriminácia: Najmä v pracovnom prostredí a spoločenskom živote.
  

Zvýšené onkologické riziko

Viaceré štúdie spájajú obezitu so zvýšeným rizikom:

• Rakoviny prsníka
  

• Kolorektálneho karcinómu
  

• Rakoviny endometria
  

• Rakoviny pankreasu a pečene
  

Pri dlhodobom výskyte obezity, aj miernej, sa riziko chronických ochorení dramaticky zvyšuje. Práve preto je včasná prevencia a úprava hmotnosti kľúčová pre celkové zdravie.

Liečba obezity je viacstupňový proces, ktorý si vyžaduje individuálny prístup a často zahŕňa behaviorálne, stravovacie, pohybové, medikamentózne a v niektorých prípadoch aj chirurgické opatrenia. Neexistuje univerzálne riešenie – úspech závisí od vytrvalosti, prispôsobenia sa návykom pacienta a dlhodobej podpory. Postupná liečba obezity zahŕňa tieto kroky:

1. Zmena životného štýlu – základ terapie

Prvým a nevyhnutným krokom v liečbe sú zmeny v každodennom živote:

• Stravovací režim: Vyvážený, hypokalorický plán stravovania podľa veku, pohlavia, fyzickej aktivity a zdravotného stavu. Vylúčenie spracovaných potravín, transmastných kyselín a cukrov. Zaradenie vlákniny, bielkovín a zdravých tukov.
  

• Fyzická aktivita: Minimálne 150 minút miernej aktivity týždenne. Kombinácia kardia a silového tréningu vedie k trvalejším výsledkom.
  

• Behaviorálne intervencie: Spolupráca s psychológom alebo terapeutom na identifikáciu a zmene nezdravých stravovacích a behaviorálnych vzorcov.
  

2. Medikamentózna liečba

Lieky sa predpisujú iba pri určitých podmienkach, zvyčajne keď BMI ≥ 30, alebo ≥ 27 pri prítomnosti sprievodných ochorení. Najčastejšie používané lieky zahŕňajú:

• Orlistat: Inhibuje vstrebávanie tukov v črevách.
  

• Agonisty podobné glukagónu (GLP-1): Napríklad liraglutid a semaglutid – potláčajú chuť do jedla a podporujú pocit sýtosti.
  

• Centrálne pôsobiace látky: Regulujú apetít prostredníctvom účinku na nervový systém.
  

Medikamentózna terapia nenahrádza diétu a pohyb, ale ich doplňuje. Uplatňuje sa pod dohľadom lekára.

3. Chirurgická liečba (bariatrická chirurgia)

Pri ťažkej obezite (BMI ≥ 40 alebo ≥ 35 s pridruženými ochoreniami) a neúspešnej konzervatívnej liečbe možno pristúpiť k chirurgickému zákroku. Najčastejšie vykonávané procedúry sú:

• Žalúdočný bypass
  

• Rukávová gastrektómia (gastric sleeve)
  

• Biliopankreatický bypass
  

Tieto zákroky zmenšujú objem žalúdka a/alebo menia tráviacu dráhu, čo vedie k výraznému a často trvalému úbytku hmotnosti.

4. Sledovanie a podpora

Pravidelné sledovanie tímom – lekár, výživový poradca, psychológ a fyzioterapeut – je kľúčové pre dlhodobý úspech. Podpora rodiny a komunity zohráva rovnako veľkú rolu.

Neexistuje magické riešenie obezity. Vyžaduje si vytrvalosť, informovanosť a často komplexný terapeutický prístup. Každý zhodený kilogram je krok k zdravšiemu a aktívnejšiemu životu.

Obezita sa často rozvíja postupne a môže byť dlhodobo podceňovaná. Napriek tomu existujú jasné signály, kedy je konzultácia s lekárom nevyhnutná.

Ak je index telesnej hmotnosti (BMI) 30 alebo viac, už to spadá do kategórie obezity a je dôvodom na odborné vyšetrenie. Dokonca aj pri BMI nad 27, ak sú prítomné pridružené stavy ako vysoký krvný tlak, cukrovka 2. typu, spánkové apnoe alebo poruchy tukového metabolizmu, je vhodné vyhľadať pomoc.

Ďalšie situácie, kedy je dôležité poradiť sa s odborníkom, zahŕňajú:

• Rýchle alebo nečakané priberanie, bez zjavnej príčiny;
  

• Trvalé neúspešné pokusy o chudnutie, napriek zmene stravy a pohybu;
  

• Výskyt príznakov ako dýchavičnosť pri minimálnej námahe, bolesti kĺbov, chronická únava;
  

• Pretrvávajúce pocity úzkosti, hanby alebo depresie, spojené s telesnou hmotnosťou;
  

• Rodinná anamnéza srdcovo-cievnych alebo metabolických ochorení, čo zvyšuje riziko.
  

Lekár posúdi nielen stupeň obezity, ale aj stav orgánov a systémov, ktoré môžu byť obezitou postihnuté. V prípade potreby pripraví individuálny plán – od úpravy životného štýlu, cez lieky až po odporúčanie k endokrinológovi, výživovému špecialistovi či chirurgovi. Včasný zásah je často kľúčový na predchádzanie vážnym komplikáciám.

Čo znamená mať BMI nad 30?

BMI (index telesnej hmotnosti) nad 30 označuje obezitu – stav, pri ktorom je množstvo telesného tuku také vysoké, že ohrozuje zdravie. Vyžaduje si lekárske zhodnotenie a vhodnú intervenciu.

Je možné mať normálnu hmotnosť, ale škodlivé rozloženie tuku?

Áno. Tomuto stavu sa hovorí „metabolicky obézny človek s normálnou hmotnosťou“. Tuk sa hromadí najmä okolo brucha a vnútorných orgánov, čo zvyšuje riziko cukrovky a kardiovaskulárnych ochorení.

Môže byť obezita spôsobená hormonálnou poruchou?

Áno, hoci zriedkavo. Sekundárne príčiny ako hypotyreóza, Cushingov syndróm či inzulínová rezistencia môžu prispievať k nadváhe. Pri nevysvetliteľnom alebo ťažko ovplyvniteľnom priberaní je dôležité absolvovať vyšetrenia.

Dá sa obezita liečiť len diétou a pohybom?

V počiatočných fázach – áno. No pri pokročilej obezite alebo prítomnosti komplikácií sa často zvažuje aj liečba liekmi (napr. orlistat) alebo dokonca bariatrická chirurgia. Liečba musí byť individuálna.

Záleží na tom, kde sa tuk v tele ukladá?

Áno. Androidný typ (okolo brucha) je spojený s vyšším rizikom kardiovaskulárnych a metabolických ochorení, zatiaľ čo gynoidný (na stehnách a bokoch) je menej rizikový.

zdroje: 

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK459357/