Najefektívnejšie doplnky pre stres a depresiu

Čo predstavujú výživové doplnky proti stresu a depresii?

Doplnky proti stresu a depresii predstavujú širokú skupinu látok, ktoré zahŕňajú esenciálne zlúčeniny, pri ktorých nerovnováhe je preukázané zvýšené riziko vzniku depresívnych porúch. Ide o niektoré vitamíny, minerály a ďalšie nenahraditeľné látky pre náš organizmus.

Akú funkciu plnia v ľudskom tele?

Výživové doplnky proti stresu a depresii pôsobia rôznymi mechanizmami:

• Napomáhajú vyrovnaniu hladín neurotransmiterov. Niektoré doplnky podporujú reguláciu serotonínu, dopamínu a norepinefrínu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri nálade a zmierňovaní príznakov úzkosti a depresie.

• Znižujú zápal v tele.

• Podporujú činnosť nadobličiek a regulujú hladinu kortizolu.

• Podporujú neuroplastické procesy – schopnosť mozgu vytvárať nové neurónové spojenia, čím pomáhajú regulovať reakciu organizmu na stres.

• Môžu vyvažovať hladiny kortizolu, adrenalínu a hormónov štítnej žľazy, ktoré bývajú narušené počas zvýšeného stresu.

Typy doplnkov proti stresu a depresii

Vedecky známe látky, ktorých nedostatok môže viesť k depresii, zahŕňajú niektoré z nasledujúcich.

Vitamín D3 (cholekalciferol)

Táto látka je rozpustná v tukoch a vedecká obec sa zhoduje, že ide skôr o hormón než o vitamín. Naše telo si ho dokáže syntetizovať cez pokožku pomocou slnečného žiarenia a prijíma ho aj v malom množstve z potravy.

Štatistiky však ukazujú, že tento vitamín chýba až u 40 percent populácie Európy, priemerne naprieč kontinentom. Dôvodom je mierne podnebie, ktoré spôsobuje dlhé zimy a nízke slnečné žiarenie.

Práve nedostatok vitamínu D3 je dokázateľne spojený s výskytom depresie. Vedci zistili, že v mozgu sa nachádzajú receptory na cholekalciferol prakticky všade. Zúčastňuje sa aj pri syntéze neurotransmiterov serotonínu a noradrenalínu. Ich nedostatok je základom vzniku depresívnych porúch.

Nie je náhoda, že štatistiky poukazujú na výrazne vyššie percento samovrážd medzi obyvateľmi severských národov v porovnaní so zvyškom Európy.

Lekári odporúčajú preventívne užívanie vitamínu D3 pre všetkých ľudí, najmä počas zimných mesiacov. Okrem zdravých kostí, zubov, ďasien a imunitného systému, vám tento vitamín pomôže udržať depresiu na uzde.

Vitamín B12

Vitamín B12 je vo vode rozpustný vitamín, známy aj ako kyanokobalamín, ktorý je esenciálny, t. j. náš organizmus si ho nedokáže vytvárať sám. Zohráva množstvo dôležitých úloh, pričom jednou z nich je sintéza neurotransmiteru serotonínu.

Zistené bolo, že nedostatok tohto vitamínu vedie k zlej nálade, nízkej hladine energie a môže vyústiť do depresívnych stavov.

Podľa štatistík sa výskyt deficitu vitamínu B12 vo svete pohybuje v rozmedzí od 3 do 35 %, v závislosti od krajiny.

Zdrojmi tohto vitamínu sú červené mäso, vnútornosti, morské plody a niektoré strukoviny.

Na nedostatok tohto vitamínu často trpia ľudia s chronickou gastritídou, pretože neprodukujú Gastrický Intrinsic Faktor – látku dôležitú pre vstrebávanie vitamínu B12.

Ďalšie vitamíny skupiny B, ktoré sú dôležité pre stav centrálneho nervového systému (CNS) a prevenciu depresií, sú vitamín B6 (pyridoxín) a vitamín B9 (folát).

Železo

Tento mikroelement má obrovský význam pre telo. Vďaka nemu dokážu červené krvinky transportovať atómy kyslíka do rôznych orgánov a tkanív prostredníctvom prenášajúceho proteínu Hém. Atóm železa je súčasťou tohto proteínu.

Okrem funkcie pri tvorbe krvi a prenose kyslíka má železo významnú úlohu aj v CNS.

Železo je kofaktorom dvoch enzýmov – tyrozín hydroxylázy a tryptofán hydroxylázy, ktoré sú zodpovedné za sintézu dopamínu a serotonínu.

V prípade anémie z nedostatku železa sa okrem príznakov ako únava, slabosť, dýchavičnosť pri fyzickej námahe, takmer vždy objavuje aj zlá nálada a depresívne stavy.

Adekvátny príjem železa zabezpečuje konzumácia červeného mäsa a živočíšnych produktov vo všeobecnosti. Najviac ohrozené skupiny nedostatkom tohto dôležitého prvku sú vegetariáni, vegáni, ženy a osoby s poruchami príjmu potravy.

Príjem dostatočného množstva železa podporuje aktivitu enzýmov zapojených do tvorby dopamínu a serotonínu, a tak nás môže ochrániť pred rozvojom depresie.

Je dôležité poznamenať, že na vstrebávanie železa je potrebný aj ďalší esenciálny mikronutrient – vitamín C. Odborníci potvrdzujú, že nedostatok vitamínu C vedie k poruchám nálady a prejavom depresívnych symptómov.

Zinok

Zinok je nenahraditeľný mikroelement, ktorý telo potrebuje len v malých množstvách. Je jedným z najúčinnejších doplnkov proti stresu a depresii a jeho úloha je kľúčová pre správne fungovanie organizmu. Zúčastňuje sa na mnohých procesoch a plní rôzne funkcie, ktoré podporujú naše celkové zdravie.

Tento mikroelement sa podieľa na regulácii hladiny proteínu nazývaného Brain-Derived Neurotrophic Factor (BDNF). Tento biologicky aktívny proteín má zásadný význam pre zdravie mozgu. Patrí do skupiny neurotrofínov – proteínov, ktoré podporujú rast a správne fungovanie neurónov v mozgu.

Existuje priamy vzťah medzi hladinami tohto proteínu a hladinami serotonínu a dopamínu. U ľudí trpiacich depresiou alebo vystavených vysokému stresu sa pozorujú nízke hladiny BDNF. Zinok sa nachádza v dostatočnom množstve v červenom mäse a morských plodoch, no u vegánov a osôb s poruchami príjmu potravy sú jeho hladiny v sére často na dolnej hranici.

Horčík

Horčík je ďalší dôležitý mikroelement, ktorý je súčasťou štruktúry tisícok enzýmov a podieľa sa na vykonávaní rôznych funkcií. Zohráva významnú úlohu pri prenose nervových impulzov, reguluje aktivitu vápnikových kanálov a transport látok medzi bunkami.

Horčík pôsobí upokojujúco na nervový systém a je užitočný pri strese, úzkosti a zvýšenom nervovom napätí. Odhaduje sa, že 10 – 30 % populácie v rozvinutých krajinách trpí subklinickým nedostatkom horčíka.

Subklinický nedostatok horčíka znamená, že telo neprijíma optimálne množstvo horčíka, ktoré potrebuje, hoci sa neprejavujú výrazné špecifické symptómy.

Napriek tomu môžu ľudia s miernym deficitom trpieť úzkosťou, nepokojom, únavou a poruchami nálady.

Práve preto je horčík jedným z najvyhľadávanejších výživových doplnkov na svete – jeho doplnkové užívanie nie je spojené so žiadnymi vedľajšími účinkami, no zároveň prináša desiatky výhod pre ľudské zdravie.

Omega 3 mastné kyseliny

Tieto lipidové zlúčeniny predstavujú esenciálne mastné kyseliny rozpustné v tukoch, ktoré prijímame prostredníctvom potravy – predovšetkým z rýb zo studených vôd, niektorých orechov a avokáda.

Omega 3 mastné kyseliny plnia v našom organizme množstvo úloh a sú obzvlášť dôležité pre správny vývoj a fungovanie nervovej sústavy.

Zlepšujú prekrvenie mozgu a majú neuroprotektívny účinok, teda chránia mozog pred škodlivým vplyvom voľných radikálov, ktoré sa hromadia pri vysokých úrovniach stresu.

DHA (dokosahexaénová kyselina) je najrozšírenejšia omega 3 mastná kyselina v mozgovom tkanive. Existuje významná súvislosť medzi jej hladinou v mozgu a kognitívnymi funkciami. Jej úloha v regulácii hladín neurotransmiterov je vedecky preukázaná.

Preto sú omega 3 mastné kyseliny lekármi často odporúčané vo forme výživového doplnku. Ich užívaním nič nepokazíte – naopak, ich vysoký príjem výrazne prispieva k celkovému zdraviu.

Predpokladá sa, že ľudia trpiaci depresívnymi poruchami môžu z užívania omega 3 mastných kyselín výrazne profitovať.

Vyššie uvedené látky predstavujú nenahraditeľné elementy, bez ktorých by život v našom organizme nebol možný. Ich udržiavanie v optimálnych referenčných hodnotách je štatisticky významné pre celkové zdravie aj prevenciu depresívnych stavov.

Ktoré bylinky alebo tinktúry sú vhodné pri strese a depresii?

Okrem esenciálnych mikronutrientov ľudstvo v priebehu evolúcie objavilo aj dary prírody – rastliny, ktoré mu pomáhajú vyrovnávať sa so stresom a depresiou.

Mnohé rastliny majú liečivé vlastnosti a obsahujú vysoké hladiny biologicky aktívnych zlúčenín prospešných pre zdravie. Niektoré z nich pôsobia obzvlášť priaznivo na nervový systém.

Ľudové liečiteľstvo, ale aj moderná veda, objavili ich účinky a dnes máme k dispozícii seriózne údaje o prospešnom vplyve niektorých z nich.

Ašvaganda

Ašvaganda, známa aj ako indický ženšen, je považovaná za zázračnú rastlinu v kultúrach niektorých východných národov a je základnou bylinou v indickej ajurvéde.

Táto rastlina patrí do skupiny adaptogénov – rastlín, ktoré majú schopnosť posilňovať organizmus počas období zvýšeného fyzického a psychického stresu.

Vedecké závery ukazujú, že ašvaganda znižuje hladiny kortizolu – hlavného stresového hormónu, a pomáha znižovať oxidačný stres. Blokuje tiež nadmernú aktivitu nervovej sústavy pri stavoch zvýšenej úzkosti, nespavosti a klinickej depresie.

Maka

Maka je ďalšia adaptogénna rastlina, pochádzajúca z Južnej Ameriky. V peruánskych Andách, kde táto vysokohorská bylina rastie, sa používa ako potravinová plodina, ale aj ako liečivá rastlina.

Má mnoho funkcií a predpokladá sa, že ovplyvňuje energetickú rovnováhu tela a zvyšuje odolnosť organizmu voči fyzickej aj psychickej záťaži. Je vedecky potvrdené, že pri dlhodobom užívaní maky sa pozoruje zvýšenie hladiny dopamínu v nervovej sústave, čo vedie k zlepšeniu nálady a pozitívnemu účinku pri úzkosti a depresii.

Rozmarín

Veľmi známa rastlina s bohatým využitím v gastronómii, najmä v stredomorských krajinách, ako aj v kozmetike vďaka svojej výraznej aróme.

Rozmarín je zaujímavý z pohľadu liečivých rastlín, pretože má silné antioxidačné, protizápalové, antimikrobiálne, analgetické a neuroprotektívne účinky.

Výskumy ukazujú, že rozmarín, podobne ako levanduľa (ďalšia rastlina z tej istej čeľade), má schopnosť regulovať hladiny kortizolu, ktoré bývajú pri strese zvýšené.

Rozmarín je bohatý na antioxidanty a znižuje oxidačný stres na nervové tkanivo. Výskumy tiež naznačujú, že zlepšuje kognitívne schopnosti, uľavuje od úzkosti a zlepšuje náladu.

Extrakt z rozmarínu má pozitívny účinok na pamäť a štúdie potvrdzujú jeho efektívnosť pri zmierňovaní závažnosti depresívnych stavov.

Predpokladaný mechanizmus účinku podľa vedcov spočíva v tom, že rozmarín reguluje metylačné procesy – teda pridávanie metylových skupín na DNA, proteíny a neurotransmitery.

Ľubovník bodkovaný

Dostávame sa k najsilnejšiemu známemu prírodnému antidepresívu – ľubovníku bodkovanému.

Táto medicínsky uznávaná rastlina má priaznivé účinky na rôzne oblasti zdravia, no najznámejšia je pre svoje antidepresívne vlastnosti.

Rôzne výskumy ukazujú, že antidepresívne účinky extraktu z ľubovníka sú spôsobené aktívnymi zložkami rastliny.

Predpokladá sa, že zlúčeniny zo skupiny naftodiantrónov – hypericín a pseudohypericín, ako aj hyperforín a adhyperforín zo skupiny floroglucinolov, pôsobia ako trojití inhibítory spätného vychytávania serotonínu, dopamínu a noradrenalínu.

To robí extrakt z tejto rastliny veľmi podobným, ba až identickým s účinkami syntetických antidepresív.

Kedy sa odporúča užívanie výživových doplnkov proti stresu a depresii?

Na záver je dôležité zhrnúť, že súčasný životný štýl prispieva k rozvoju úzkostných a depresívnych porúch, ktoré sú dôsledkom vysokých sociálno-ekonomických nárokov, silného stresu, nedostatku adekvátneho odpočinku a regenerácie.

Optimalizácia rôznych aspektov nášho života podporuje schopnosť organizmu lepšie zvládať nepriaznivé faktory, ktorým sme denne vystavení.

Strava zohráva obrovskú úlohu pre naše celkové zdravie – fyzické aj psychické. Správna výživa napomáha prijímaniu mnohých dôležitých a nenahraditeľných vitamínov a minerálov, ktoré sú kľúčové pre udržiavanie homeostázy.

Fyzická aktivita je ďalším aspektom, ktorý závisí od našej motivácie a cieľov. Dobrá fyzická kondícia predstavuje výborný základ pre odolnosť a flexibilitu našej nervovej sústavy.

Výživové doplnky sa čoraz viac stávajú neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Môžu podporiť činnosť organizmu tým, že doplnia látky, ktoré je čoraz ťažšie získať iba zo stravy.

V podmienkach moderných škodlivých vplyvov môže zaradenie vedecky overených výživových doplnkov a rastlinných extraktov významne ovplyvniť našu výkonnosť a zvládanie každodenných úloh.

Riešenie zvýšených hladín stresu a čoraz častejších úzkostných a depresívnych porúch je vážnym aspektom psychického zdravia – a je našou zodpovednosťou k nemu pristúpiť správne.

Zaradenie výživových doplnkov do boja proti stresu a depresii predstavuje prirodzený spôsob, ako vyvážiť hladiny neurotransmiterov a zároveň sa vyhnúť vedľajším účinkom antidepresív.

Prečo si vybrať výživové doplnky proti stresu a depresii od VitaOn?

Naše výživové doplnky zamerané na stres a depresiu sú podložené vedeckým výskumom, ktorý potvrdzuje ich účinnosť pri zvládaní týchto problémov.

Ide o esenciálne látky pre organizmus, ktorých deficit je spojený s rôznorodými psychologickými a behaviorálnymi zmenami.

Bylinné tinktúry a extrakty obsahujú vysoké koncentrácie látok so silným afinitom k centrálnej nervovej sústave, schopných regulovať syntézu a metabolizmus neurotransmiterov. Okrem toho majú aj neuroprotektívne účinky.

Výživové doplnky od VitaOn sú vysokokvalitné produkty vyrobené z dôsledne vybraných surovín, aby sme vám mohli ponúknuť spoľahlivú podporu pre vaše zdravie.

Často kladené otázky

Aké sú výhody výživových doplnkov proti stresu a depresii?

Pomáhajú regulovať výmenu neurotransmiterov v mozgu a chránia nervový systém pred škodlivým účinkom voľných radikálov.

Majú doplnky proti stresu a depresii vedľajšie účinky?

Nie, na rozdiel od syntetických antidepresív nemajú bylinky vedľajšie účinky ako je závislosť, znížené libido či priberanie na hmotnosti.

Kedy môžeme očakávať účinok týchto doplnkov?

Niektoré z nich, ako ľubovník bodkovaný, ašvaganda či rozmarín, účinkujú pomerne rýchlo – výsledky možno pozorovať už počas prvej týždňovej kúry pri pravidelnom užívaní.