Čo sú fosfolipidy a aká je ich funkcia?

Fosfolipidy sú trieda lipidov alebo ľudovo „tuky“, ktoré majú fundamentálny význam pre stavbu štruktúry a funkčnosti biologických membrán, akými sú bunkové membrány. 

Tieto takzvané „tuky“ predstavujú amfifatické molekuly, čo znamená, že majú súčasne hydrofilný (pritahujúci vodu) a hydrofóbny (odrážajúci vodu) koniec.

Táto jedinečná vlastnosť v štruktúre týchto zlúčenín im umožňuje tvoriť dvojitú bipolárnu vrstvu bunkových membrán.

Fosfolipidy sú látky so zložitou štruktúrou a skladajú sa z troch hlavných komponentov.

Pozrime sa, ktoré sú to:

• Glycerolový skelet: Glycerol je molekula postavená z troch uhlíkových atómov a tvorí základ fosfolipidu.
• Dve mastné kyseliny: Tvorí hydrofóbne chvosty fosfolipidov a predstavujú dlhé uhľovodíkové reťazce, ktoré sa spájajú s dvoma uhlíkovými atómami glycerolu prostredníctvom esterických väzieb.
• Fosfátová skupina (hydrofilná hlava): Pripojí sa k tretiemu uhlíkovému atómu v glycerolovej molekule, pričom k nej môže byť pripojená dodatočná molekula - cholin, etanolamín, serín a iné. Fosfátová skupina je polárna a interaguje s vodou.

Jedinečná chemická štruktúra týchto biologických zlúčenín je určujúca aj pre ich špecifické vlastnosti. Určujú funkcie, ktoré fosfolipidy plnia pre náš organizmus na bunkovej úrovni.

Fosfolipidy tvoria dvojvrstvenú základňu bunkových membrán, prostredníctvom ktorej udržiavajú bunkovú integritu a chránia bunkové organely.

Niektoré fosfolipidy slúžia ako prekurzory signálnych molekúl, ktoré pomáhajú pri prenášaní informácií medzi určitými populáciami buniek. Príkladom takýchto látok s fosfolipidovou povahou je fosfatidylinozitol 4,5 - bifosfát.

Štruktúra fosfolipidov umožňuje bunkovým membránam byť pružné a byť schopné tvoriť pľuzgiere, do ktorých sa dostávajú rôzne dôležité pre bunky látky prostredníctvom procesu endocytózy a exocytózy.

Vzhľadom na základnú funkciu, ktorú zastávajú, fosfolipidy sa nachádzajú v bunkách všetkých tkanív a orgánov. 

Okrem vyššie uvedených kvalít a vlastností existujú aj iné užšie výhody fosfolipidov pre zdravie organizmu.

Vzhľadom na ich dôležité funkcie sú fosfolipidy niekedy odporúčané pre konkrétne stavy. 

Pozrime sa, ktoré sú to:

• Problémy s pečeňou: Fosfolipidy sa odporúčajú pri pečeňových ochoreniach ako steatóza pečene, pri chronickej hepatitíde a cirhóze. Pomáhajú regenerácii pečeňových buniek, znižujú tukové usadeniny v nich a podporujú detoxikáciu. Na tento účel je najvhodnejší fosfatidylcholín, ktorý sa extrahuje z potravín, najčastejšie vajcia a sója.
• Neurologické problémy: Pri neurologických problémoch spojených s kognitívnymi schopnosťami, pamäťou a náladou sa odporúča užívanie fosfatidylserínu, ktorý predstavuje hlavnú štrukturálnu zložku mozgových neurónov. 
• Srdcovo-cievne problémy: Ako už vyššie bolo uvedené, fosfatidylcholín a fosfatidylserín sa podieľajú na výmene žlčových solí, ktoré sú spojené s hladinami cholesterolu v krvi. Fosfatidylserín podporuje srdcovú funkciu a chráni pred oxidačným stressom.
• Problémy s imunitným systémom: Fosfatidylserín sa podieľa na bunkovom signalizovaní, čo je dôležitá funkcia a regulačný mechanizmus pri uskutočňovaní imunitných reakcií.
• Šport a regenerácia: Fosfolipidy sú indikované pri intenzívnych tréningoch vzhľadom na ich vlastnosť regenerovať bunkové membrány, ktoré sa ničia v dôsledku fyzickej námahy. Navyše mnohé štúdie ukazujú, že znižujú hladiny stresových hormónov.
• Pri gastritíde a vredoch: Fosfatidylcholín hrá rolu gastroprotektora - chráni žalúdočnú sliznicu pred poškodením a zlepšuje regeneráciu slizničných buniek. 

Druhy fosfolipidov, ktoré sa používajú ako potravinové doplnky sú fosfatidylcholín a fosfatidylserín, ktoré sa extrahujú z prirodzených rastlinných a živočíšnych zdrojov a sú úplne bezpečné.

Tak ako so všetkým, aj s príjmom fosfolipidov sa dá prehnat, čo môže viesť k nežiaducim reakciám, ktoré sú vo väčšine prípadov neškodné. 

Takými sú žalúdočno črevné poruchy - najčastejšie pufnutosť brucha a diarrea, pretože telo má limit vstrebávania týchto látok.

Vzhľadom na ich pôvod (najčastejšie sója a vajcia), prehnaný príjem môže vyvolať aj vznik alergií.

Príjem fosfolipidov sa musí zohľadniť s príjmom liekov súvisiacich s krvou zrážanlivosťou, ako aj s ochoreniami, ktoré ovplyvňujú tieto krvné ukazovatele a vždy musí byť schválený lekárom.

Iná skupina liekov, s ktorými môžu fosfolipidy interagovať alebo ovplyvniť ich efekt sú statíny (lieky na znižovanie cholesterolu).

Najčastejšie na zvýšenie príjmu fosfolipidov, ako aj na výrobu koncentrovaných potravinových doplnkov sa používajú produkty ako žĺtka vajec, sója a sójové produkty (bohaté na lecitín), slnečnica, pečeň a iné.

Živočíšne zdroje proteínov sú sprevádzané aj vysokým obsahom cholesterolu a sója je silný alergén. 

Presne preto mnohí ľudia používajú potravinové doplnky, ktoré predstavujú koncentrovaný izolovaný zdroj esenciálnych fosfolipidov, bez dodatočného obsahu kalórií, cholesterolu a alergénov.

Potraviny	Fosfolipidy  (celkom)	fosfatidylcholín	Fosfatidyl etanolamín	Fosfatidyl serín	Fosfatidyl inozitol
vajce  čerstvé mlieko hovädzie mäso bravčové mäso losos tuniak sója arašidy citrónová šťava pomaraň špenát sójový lecitín	35 0,2 7 6 5 6 20 6 0.3 0.3 2 -	770 327 493 429 547 379 386 435 387 323 236 386	166 285 180 267 140 210 263 81 355 387 229 164	- 141 139 49 104 54 50 40 55 130 89 0.6	- 46 68 25 85 141 242 161 65 70 192

*hodnoty sú v g/kg⁻¹ . V praxi napríklad - na jeden kilogram vajecvej hmoty sa obsahuje 35 gramov celkových fosfolipidov, a na jeden kilogram vajecvej hmoty sa obsahuje 770 gramov fosfatidylcholínu, 166 gramov fosfatidyle tanolamínu a len stopy fosfatidylserínu a fosfatidylinozitol.