Dna je známa ľudstvu od staroveku a často sa nazýva „kráľovská choroba“ kvôli svojej častej prítomnosti medzi šľachticmi a aristokratmi, ktorí mali prístup k bohatým, tučným jedlám a alkoholu.
V minulosti bola symbolom luxusu a prebytku, ale dnes dna postihuje čoraz viac ľudí kvôli zmenám v spôsobe života, vrátane nezdravého stravovania, obezity a zníženej fyzickej aktivity.
V tomto článku sa pozrieme na čo vlastne dna predstavuje, jej symptómy a rôzne štádiá vývoja, aby ste lepšie pochopili túto čoraz častejšiu chorobu.
Čo je dna?
Dna je metabolická choroba, charakterizovaná chronicky zvýšenou hladinou kyseliny močovej v krvi (hyperurikémiou) a následným usadzovaním kryštálov sodnej soli urátu v kĺboch a mäkkých tkanivách, čo vedie k zápalovým artritickým záchvatom a progresívnemu poškodeniu kĺbov.
Druhy dny
Dna sa klasifikuje do niekoľkých základných foriem podľa klinického obrazu a priebehu choroby.
Druhy dny sa určujú podľa príčin, charakteru a klinických osobitostí choroby, napríklad:
- Primárna dna— vzniká hlavne kvôli dedičným a metabolickým poruchám, ktoré vedú k zvýšenej tvorbe alebo zníženému vylučovaniu kyseliny močovej.
- Sekundárna dna — výsledok iných chorôb alebo vonkajších faktorov, ako ochorenia obličiek, lieky alebo zhubné ochorenia.
- Asymptomatická hyperurikémia— zvýšené hladiny kyseliny močovej bez prítomnosti symptómov alebo zápalových záchvatov. Toto nie je klasická dna, ale je rizikovým faktorom pre jej vývoj.
Rizikové faktory a príčiny vývoja
Dna sa vyvíja v dôsledku hromadenia kryštálov mononátriového urátu v kĺboch a tkanivách, vyvolávajúcich zápalovú reakciu.
Hlavnou príčinou je zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi (hyperurikémia), ktorá môže byť spôsobená zvýšenou produkciou alebo zníženým vylučovaním kyseliny močovej z organizmu.
Rizikové faktory pre vývoj dny zahŕňajú:
- Genetická predispozícia:Rodinná anamnéza dny zvyšuje riziko, pretože niektoré gény ovplyvňujú metabolizmus kyseliny močovej.
- Strava: Konzumácia potravín s vysokým obsahom purínov— ako červené mäso, morské plody, strukoviny, a tiež alkohol (najmä pivo a liehoviny) — zvyšuje hladiny kyseliny močovej.
- Obezita: Zvýšená telesná hmotnosť vedie k zvýšenej produkcii kyseliny močovej a zníženému vylučovaniu.
- Metabolické poruchy: Stavy ako hypertenzia, diabetes typu 2, inzulínová rezistencia a metabolický syndróm sú spojené s vyšším rizikom.
- Porušená funkcia obličiek:Znížená obličková exkrécia kyseliny močovej vedie k jej hromadeniu v organizme.
- Lieky: Diuretiká, nízke dávky aspirínu, niektoré imunosupresíva a iné lieky môžu negatívne ovplyvniť funkciu obličiek alebo zvýšiť hladiny kyseliny močovej.
- Pohlavie a vek:Muži sú viac ohrození dnou, najmä po puberte, a ženy – po menopauze.
- Ďalšie faktory: Akútne ochorenia, stres, traumy a chirurgické intervencie môžu vyvolať záchvaty dny.
Symptómy dny
Dna sa prejavuje charakteristickými symptómami, ktoré sa líšia v závislosti od štádia choroby a závažnosti zápalovej reakcie.
Najčastejšie symptómy zahŕňajú:
- Akutná bolesť v kĺboch: Záchvaty dny začínajú náhle intenzívnou, pálivou a nepretržitou bolesťou, najčastejšie v kĺbe veľkého prsta na nohe (dnavý záchvat). Bolesť sa môže rozšíriť aj do iných kĺbov, ako členky, kolená, zápästia a lakte.
- Opuch a začervenanie:Zapálený kĺb je silne opuchnutý, teplý na dotyk a začervenaný, čo je znak aktívneho zápalového procesu.
- Obmedzená pohyblivosť:Postihnutý kĺb sa stáva ťažko pohyblivým kvôli bolesti a opuchu.
- Teplotné pocit: Postihnutá oblasť je často teplejšia ako zvyšné časti tela.
- Výskyt tofov: Pri chronickej dne sa v okolitých tkanivách a kĺboch môžu tvoriť tofy — hromadenia kryštálov kyseliny močovej, ktoré sa cítia ako tvrdé uzly pod kožou.
- Všeobecné symptómy: Pri akútnych záchvatoch sa môže objaviť aj zvýšená teplota, zimnica, celková slabosť a nepohoda.
Dnavé záchvaty zvyčajne trvajú od niekoľkých dní do niekoľkých týždňov, po čom symptómy môžu zmiznúť na mesiace alebo roky, ak sa neprijmú opatrenia. Pri chronickej forme choroba postupuje s opakujúcimi sa záchvatmi a trvalým poškodením kĺbov.
Vhodné doplnky pri dne
Štádiá vývoja
Dna prechádza niekoľkými postupnými štádiami, pričom každé sa charakterizuje určitými klinickými a laboratórnymi osobitosťami:
-
Asymptomatická hyperurikémia - v tomto počiatočnom štádiu sa v organizme pozoruje zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi (hyperurikémia), ale nie sú žiadne sťažnosti alebo symptómy. Kryštály urátu sa ešte neuložili v tkanivách, preto nie je zápal alebo bolesť. Toto štádium môže trvať roky a často zostáva nepovšimnuté.
-
Akutný dnavý záchvat - náhle nastupuje silný zápalový záchvat s intenzívnou bolesťou, začervenaním, opuchom a zahriatím postihnutého kĺbu. Zvyčajne sa prvý záchvat prejavuje v kĺbe veľkého prsta na nohe, ale môžu byť postihnuté aj iné kĺby. Záchvat môže trvať od niekoľkých dní do týždňov, po čom symptómy zmiznú.
-
Interkritické obdobie (medzizáchvatové obdobie) - po akútnom záchvate symptómy úplne zmiznú, ale kryštály kyseliny močovej sa naďalej hromadia v kĺboch a tkanivách. Toto obdobie môže trvať mesiace až roky, predtým ako sa objaví ďalší záchvat.
-
Chronická tofózna dna - pri dlhodobo zvýšenej hladine kyseliny močovej a opakujúcich sa záchvatoch zápalu sa tvoria tofy — tvrdé hromadenia urátnych kryštálov v kĺboch, šľachách a mäkkých tkanivách. To vedie k chronickému zápalu, trvalým poškodeniam kĺbov, obmedzenej pohyblivosti a deformáciám.
-
Komplikácie - pri neliečenej dne sa môžu vyvinúť komplikácie ako deštrukcie kĺbov, chronický artritída, obličkové kamene, obličková nedostatočnosť a zvýšené riziko kardiovaskulárnych chorôb.
Vyšetrenia a diagnostika dny
Diagnostikovanie dny vyžaduje kombináciu klinického posúdenia, laboratórnych vyšetrení a obrazovej diagnostiky. Správne a včasné rozpoznanie choroby je kľúčové pre jej efektívne ovládnutie a prevenciu komplikácií.
Klinické hodnotenie
Diagnostický proces začína starostlivým vypočutím a fyzikálnym vyšetrením.
Zamieňanie s inými artritídami môže byť chybou, preto sa venuje pozornosť:
- náhlemu výskytu silnej bolesti v jednom kĺbe (najčastejšie palca na nohe).
- začervenaniu, zahriatiu a opuchu.
- nočnému výskytu symptómov.
Napriek tomu skúsený klinik rýchlo môže dospieť k úzkemu zoznamu diferenciálnych diagnóz, a na potvrdenie svojich podozrení najprv využíva vykonanie niektorých laboratórnych vyšetrení.
Laboratórne vyšetrenia
Vo väčšine prípadov sú dostatočné ako doplnkové opatrenia na diagnostiku, po vyslovení podozrenia z anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia a zahŕňajú:
Hladina kyseliny močovej v krvi (sérum urát)
- Normálne hodnoty: do 360 μmol/L u žien a do 420 μmol/L u mužov.
- Dôležité: počas akútneho záchvatu môžu byť hodnoty normálne, preto sa odporúča opakované vyšetrenie mimo záchvatu.
Všeobecné krvné ukazovatele
- CRP a FW: zvýšené pri zápale.
- Funkcia obličiek: vyšetrenie kreatinínu a močoviny na posúdenie prípadného poškodenia obličiek.
Vyšetrenie kĺbovej tekutiny (artrocentéza) - zriedkavo používané
- Najpresnejšia metóda na potvrdenie dny.
- Pri mikroskopickom vyšetrení sa pozorujú kryštály mononátriového urátu s ihlovitým tvarom a negatívnou dvojitou refrakciou.
- Pomáha vylúčiť iné diagnózy ako septický artritída alebo pseudodna (kalciový pyrofosfátny artritída).
Obrazové vyšetrenia - na posúdenie komplikácií
Röntgenografia:
- V počiatočných štádiách zvyčajne normálna.
- Pri chronickej dne môžu byť viditeľné charakteristické kostné erózie a tofy.
Ultrazvuk kĺbu - na posúdenie kĺbového postihnutia:
- Môže ukázať kryštálové hromadenia alebo zápal.
- Špecifický nález: "double contour sign" — ukladanie urátu na povrchu chrupavky.
Dual-Energy CT (DECT) - zriedkavo používaná metóda, v pokročilejších alebo problematických prípadoch:
- Špecializovaná metóda, ktorá vizualizuje urátne kryštály v kĺboch a mäkkých tkanivách.
- Veľmi užitočná pri podozrení na chronickú alebo atypickú dnu.
Diagnostikovanie dny vyžaduje presnosť, pretože symptómy môžu pripomínať iné choroby. Potvrdenie vyšetrením kĺbovej tekutiny zostáva zlatým štandardom, a doplnkové metódy – krvné a obrazové – zabezpečujú komplexné posúdenie stavu pacienta.
V praxi sa však diagnostika často stanovuje klinikom po podozrení na chorobu podľa klinických symptómov a krvných vyšetrení, čo nesie riziko nesprávneho štádia a zvýšenú šancu na komplikácie.
Referenčné hodnoty kyseliny močovej pri dne
Kyselina močová, ako každý iný krvný ukazovateľ, má vedecky stanovené normálne hranice a hodnoty, mimo ktorých sa považuje, že existuje problém s výmenou látok.
Tu je dôležité poznamenať, že hyperurikémia je nevyhnutná, ale nie je dostatočná podmienka pre vývoj dny – niektorí ľudia majú vysoké hodnoty, ale nikdy nevyvinú symptómy. V tabuľke nižšie sme uviedli referenčné hodnoty pre mužov, ženy a deti:
|
Skupina |
Referenčné hodnoty |
Komentár |
|
Muži |
210 – 420 µmol/L (3.5 – 7.0 mg/dL) |
Hodnoty nad 420 µmol/L sa považujú za hyperurikémiu. |
|
Ženy |
140 – 360 µmol/L (2.4 – 6.0 mg/dL) |
Po menopauze sa hodnoty často zvyšujú. |
|
Deti |
120 – 320 µmol/L (2.0 – 5.4 mg/dL) |
Dna je extrémne zriedkavá u detí. |
Skúsený špecialista vždy vezme do úvahy, že počas akútneho záchvatu môžu byť hodnoty normálne alebo dokonca nižšie – preto sa odporúča opakované vyšetrenie 1–2 týždne po utíchnutí zápalu. Okrem toho, hodnoty > 500 µmol/L (8.4 mg/dL) významne zvyšujú riziko dny, tofov a poškodenia obličiek.
Sú špecifické symptómy u žien?
Dna prebieha podobne u oboch pohlaví, ale u žien často má odlišné klinické prejavy, najmä pred a po menopauze, čo súvisí s pohlavnými hormónmi a hladinami v rôznych etapách života ženy.
Tu sú špecifické osobitosti, ktoré sa môžu pozorovať u žien.
Dna u žien – špecifické symptómy a osobitosti
|
Osobitosť |
Vysvetlenie |
|
Neskorší výskyt |
Dna u žien sa zvyčajne vyvíja 10–20 rokov neskôr v porovnaní s mužmi, najčastejšie po menopauze. To je spôsobené ochranným efektom estrogénov, ktoré podporujú vylučovanie kyseliny močovej. |
|
Častejšie postihnutie iných kĺbov |
Zatiaľ čo u mužov sa najčastejšie postihuje palec na nohe (dnavý artritída), u žien sa častejšie postihujú kolená, zápästia alebo prsty na rukách. |
|
Menej výrazná bolesť na začiatku |
Ženy niekedy zažívajú miernejšiu alebo rozmazanejšiu bolesť v raných štádiách, čo môže sťažiť stanovenie diagnózy. |
|
Časté sprievodné choroby |
U žien sa dna často kombinuje s hypertenziou, diabetes typu 2, obezitou a ochoreniami obličiek, charakteristickými pre postmenopauzálne obdobie, čo môže skomplikovať symptomatiku a liečbu. |
|
Nestandardná lokalizácia tofov |
Pri chronickej dne môžu ženy vyvinúť tofy v menej typických zónach, ako prsty na rukách alebo ušné laloky, dokonca pri nižších hladinách kyseliny močovej. |
Napriek špecifikám, dna u žien sa zásadne nelíši od tej u mužov, ale často je ťažšia na rozpoznanie na začiatku, vyvíja sa neskôr a môže mať rozmanitejšiu symptomatiku.
Preto je dôležité, aby ženy nad 50 rokov s bolesťami kĺbov a rizikovými faktormi boli vyšetrené aj na dnu – dokonca pri netypickom priebehu.
Akého lekára navštíviť pre dnu a kedy?
Pri podozrení na dnu je prvým krokom konzultácia s osobným lekárom, ktorý môže predpísať základné laboratórne vyšetrenia ako sérum kyseliny močovej, FW, CRP a kompletný krvný obraz. Pri prítomnosti typických symptómov alebo zvýšených hodnôt vás nasmeruje k reumatológovi – špecialistovi, ktorý najčastejšie stanovuje diagnózu dny a dlhodobo sleduje stav.
Reumatológ má skúsenosti s diferenciáciou kĺbových zápalov a môže predpísať doplnkové obrazové alebo mikroskopické vyšetrenia, vrátane kĺbovej punkcie pri potrebe.
Pri zistenej dne s obličkovými komplikáciami – prítomnosť kameňov, zmeny v funkcii obličiek alebo chronická obličková nedostatočnosť – je odporúčaná konzultácia aj s nefrológom.
U pacientov s obezitou, inzulínovou rezistenciou alebo metabolickým syndrómom, endokrinológ môže participovať na celkovej liečbe, najmä ak sa dna javí ako súčasť širšieho metabolického porušenia.
Prítomnosť kĺbových deformácií, chronickej bolesti alebo vytvorených tofov môže vyžadovať názor aj od ortopéda alebo chirurga, najmä pri zvažovaní operačnej liečby alebo intervencie.
Konzultácia s lekárom je nevyhnutná, ak sa objaví náhla a silná bolesť, opuch a začervenanie v jednom kĺbe – klasický znak akútneho dnavého záchvatu. Lekárska pomoc je nevyhnutná aj keď sa záchvaty zvyšujú, symptómy sa zhoršujú, tvoria sa viditeľné opuchy okolo kĺbov alebo liečba nevedie k očakávanému efektu.
Dokonca pri absencii symptómov, ale so zistenou hyperurikémiou alebo rodinnou záťažou, je rozumné diskutovať o stave s osobným lekárom alebo špecialistom, aby sa posúdila potreba prevencie a kontroly.
Život s dnou
Život s dnou vyžaduje neustálu starostlivosť a sebadisciplínu, ale pri správnom prístupe sa stav môže úspešne kontrolovať bez vážnych obmedzení. Základom dobrého riadenia je vyvážená strava, s obmedzením purínov, alkoholu a fruktózy, ako aj udržiavaním zdravej hmotnosti.
Pravidelný príjem predpísaných liekov (ako alopurinol alebo febuxostat) a sledovanie hladín kyseliny močovej znižujú riziko akútnych záchvatov a trvalých poškodení kĺbov. Fyzická aktivita v miernych úrovniach a dobrá hydratácia tiež podporujú výmenu a znižujú hromadenia urátov.
Je dôležité, aby ľudia s dnou vyhýbali samoliečbe pri bolesti a konzultovali s lekárom pri každej zmene symptómov. S vhodnou starostlivosťou a informovanosťou dna nebráni plnohodnotnému a aktívnemu spôsobu života.
Často kladené otázky
Čo je dna?
Dna je zápalová choroba, spôsobená hromadením kryštálov kyseliny močovej v kĺboch.
Môže byť vysoká kyselina močová, ale nejde o dnu?
Áno, je možné mať hyperurikémiu bez symptómov alebo vývoja dny.
Lieči sa dna?
Dna sa úplne nevylieči, ale môže sa efektívne kontrolovať liečbou a spôsobom života.
Zanechať komentár