Ašvaganda a Hashimotova choroba

Hashimotova choroba je autoimunitné ochorenie, ktoré bolo prvýkrát opísané v roku 1912 japonským lekárom Hakaru Hashimotom. V medicínskej literatúre sa môže objavovať aj pod inými názvami – chronická tyreoiditída, lymfocytárna tyreoiditída, lymfadenózna struma a najnovšie aj ako autoimunitná tyreoiditída.

Ochorenie sa vyznačuje tým, že imunitný systém omylom útočí na vlastnú štítnu žľazu, pretože jej bunky považuje za cudzie. V dôsledku toho dochádza k chronickému zápalu a postupnému znižovaniu schopnosti žľazy produkovať hormóny, ktoré regulujú metabolizmus, energiu a celkový stav organizmu.

Aké sú hlavné príznaky Hashimotovej choroby?

Hashimotova choroba sa rozvíja pomaly a postupne, pričom tento proces môže trvať roky alebo dokonca desaťročia. U niektorých ľudí prebieha takmer bez príznakov, zatiaľ čo u iných sa objavujú striedajúce sa fázy zvýšenej a zníženej činnosti štítnej žľazy.

Podľa American Thyroid Association (2023) ochorenie zvyčajne prechádza tromi hlavnými fázami, ktoré sa líšia aktivitou žľazy, hladinami hormónov a prítomnými príznakmi.

Subklinická hypotyreóza

Na začiatku imunitný systém začína napádať bunky štítnej žľazy, ale telo ešte dokáže ich stratu kompenzovať tým, že zvýši tvorbu TSH (tyreostimulačného hormónu). Tým pádom zostávajú hormóny T3 a T4 stále v norme, hoci žľaza pracuje pod väčšou záťažou.

Možné príznaky:

• Únava a nedostatok energie;

• Studené končatiny a znížená telesná teplota;

• Ľahká úzkosť a výkyvy nálad;

• Opuch v oblasti krku (struma).

Zjavná hypotyreóza

Postupom času sa ničenie buniek prehlbuje a žľaza už nedokáže produkovať dostatok hormónov. V tomto štádiu je TSH výrazne zvýšený a T3 a T4 znížené. Toto je moment, keď sa zvyčajne stanovuje diagnóza a začína sa hormonálna substitučná liečba.

Typické príznaky:

• Trvalá únava a slabá koncentrácia;

• Priberanie na váhe bez zjavnej príčiny;

• Suchá pokožka, vypadávanie vlasov, opuchnutá tvár;

• Zápcha, neznášanlivosť chladu a spomalený metabolizmus;

• Depresívne stavy, apatia alebo podráždenosť.

Neskoré (atrofické) štádium

Pri dlhodobom autoimunitnom procese časť štítnej žľazy ubúda a nahrádza ju fibrózne tkanivo – druh hustého spojivového tkaniva, ktoré neprodukuje hormóny. V dôsledku toho sa jej funkcia trvalo oslabuje a príznaky hypotyreózy sa stávajú výraznejšími.

Typické prejavy:

• Silná únava a spomalené reakcie;

• Veľmi nízka telesná teplota a pocit chladu;

• Opuchy a zadržiavanie tekutín;

• Znížená srdcová frekvencia a nízky krvný tlak.

Aj keď sa priebeh Hashimotovej choroby často popisuje po fázach, v skutočnosti má ochorenie individuálny priebeh – fázy sa môžu prekrývať, striedať alebo pretrvávať celé roky.

U malej časti pacientov (približne 5–10 %) sa môže dočasne vyskytnúť tzv. prechodná tyreotoxická fáza, počas ktorej ničenie buniek žľazy uvoľní nahromadené hormóny do krvi. To vedie k dočasnej nadmernej činnosti štítnej žľazy, ktorá sa prejavuje zrýchleným pulzom, nervozitou, potením a nespavosťou.

Táto fáza sa často zamieňa s hypertyreózou, najmä ak ešte nebola stanovená diagnóza Hashimotovej choroby, pretože príznaky sú podobné. Po krátkom období hladiny hormónov zvyčajne klesnú a nasleduje fáza zníženej funkcie (hypotyreóza).

Ktoré faktory spúšťajú ochorenie?

Presná príčina Hashimotovej choroby nie je úplne objasnená, ale predpokladá sa, že ochorenie vzniká ako výsledok súhry medzi genetickou predispozíciou a vonkajšími faktormi, ktoré narúšajú imunitnú rovnováhu.

Medzi spúšťacie faktory patria:

• Genetická predispozícia;

• Vírusové a bakteriálne infekcie (napr. Epstein-Barrove vírusy);

• Nadmerný príjem jódu;

• Chronický stres a hormonálna nerovnováha;

• Vystavenie toxínom a pesticídom z prostredia;

• Poruchy črevnej bariéry a mikrobiómu (črevná priepustnosť).

Ochorenie sa často prejavuje v obdobiach hormonálnych zmien – puberta, tehotenstvo a menopauza, kedy je organizmus náchylnejší na autoimunitné reakcie.

Ako často sa Hashimotova choroba vyskytuje na Slovensku?

Na Slovensku je Hashimotova tyreoiditída najčastejšou príčinou hypotyreózy. Podľa aktuálnych údajov z národných a medzinárodných výskumov ochorenie postihuje približne 5–10 % dospelej populácie, pričom u asi 10–15 % žien sa nachádzajú protilátky proti štítnej žľaze (anti-TPO), často bez akýchkoľvek príznakov.

Štatistiky zároveň ukazujú výrazné rozdiely medzi pohlaviami – ženy sú postihnuté 5–10-krát častejšie ako muži. Vysvetľuje sa to vplyvom pohlavných hormónov, najmä estrogénov, ktoré majú preukázaný vplyv na imunitný systém a môžu zvyšovať náchylnosť na autoimunitné reakcie.

Pri Hashimotovej chorobe je základnou liečbou medikamentózna terapia – teda hormonálna substitučná liečba (zvyčajne levotyroxínom), ktorá nahrádza nedostatok tyreoidálnych hormónov. Je účinná a životne dôležitá, pretože pomáha kontrolovať príznaky u približne 70–80 % pacientov so zjavným hypotyreoidizmom.

Aj napriek tomu časť pacientov naďalej pociťuje únavu, úzkosť a výkyvy nálady, aj keď majú stabilizované hodnoty. Preto niektorí hľadajú doplnkové prírodné prostriedky, ktoré by podporili energiu, spánok a psycho-emocionálnu rovnováhu.

Medzi najpopulárnejšie bylinky patrí ašvaganda, známa aj ako indický ženšen, ktorá priťahuje pozornosť výskumníkov svojím potenciálom podporiť funkciu štítnej žľazy, najmä v raných štádiách Hashimotovej choroby.

Aké sú preukázané účinky ašvagandy na štítnu žľazu?

Ašvaganda má dlhú históriu v Ajurvéde – tradičnej indickej medicíne, ktorá je založená na udržiavaní harmónie medzi mysľou, telom a energiou prostredníctvom života v súlade s prírodou. Jej kľúčové bioaktívne zlúčeniny sú vitanolídy a alkaloidy, ktorým vďačí za svoje antioxidačné, protizápalové a stres-modulačné účinky.

Ako adaptogénna bylina je ašvaganda známa tromi hlavnými účinkami:

• Znižuje hladinu kortizolu (stresového hormónu) prostredníctvom vplyvu na os hypotalamus–hypofýza–nadobličky (HPA os);

• Zvyšuje odolnosť voči stresu, vďaka kombinovanému pôsobeniu vitanolídov a alkaloidov;

• Podporuje hormonálnu rovnováhu nepriamo cez zníženie kortizolu a oxidačného stresu.

Kedy môže byť užívanie ašvagandy prospešné?

Užívanie ašvagandy môže byť prospešné v situáciách, keď je funkcia štítnej žľazy relatívne stabilná a nie je prítomný aktívny autoimunitný proces, napríklad:

• Pri subklinickej hypotyreóze;

• Pri zvýšenej miere stresu, úzkosti alebo nespavosti;

• Pri dlhodobej únave a nízkej hladine energie;

Ašvaganda sa neodporúča pri:

• Aktívnej autoimunitnej fáze so zvýšenými zápalovými procesmi alebo vysokými hodnotami anti-TPO a anti-Tg (>500 IU/mL);

• Tehotenstve a dojčení;

• Súčasnom užívaní levotyroxínu bez lekárskeho dohľadu.

Existujú vedecké výskumy o ašvagande a autoimunitných ochoreniach?

Dostupné údaje naznačujú, že ašvaganda môže zlepšiť hormonálne ukazovatele (TSH, T3, T4), ale neznižuje hladinu protilátok.

To znamená, že podporuje funkciu, ale nezastavuje autoimunitnú reakciu.

V laboratórnych štúdiách sa pozorovalo, že aktívne zlúčeniny ašvagandy znižujú zápalové cytokíny, čo naznačuje imunomodulačný efekt, no chýbajú klinické dôkazy o vplyve na anti-TPO alebo samotný autoimunitný proces pri Hashimotovej chorobe.

Užívanie ašvagandy by malo byť prispôsobené zdravotnému stavu pacienta a pod lekárskym dohľadom, najmä u ľudí, ktorí už užívajú hormonálnu substitučnú liečbu.

Aké je odporúčané dávkovanie a forma užívania?

Ašvaganda je dostupná v niekoľkých základných formách, ktoré sa líšia spôsobom užívania, koncentráciou účinných látok a individuálnou znášanlivosťou.

• Kapsuly – najbežnejšia forma, vhodná na každodenné užívanie s presným dávkovaním.

• Prášok – tradičná forma používaná v ajurvéde, s mierne horkou chuťou.

• Tinktúra – tekutý extrakt s rýchlou vstrebateľnosťou, používaný najmä vo fytoterapii.

Pri dennom príjme 600 mg ašvagandy počas ôsmich týždňov bolo preukázané zlepšenie hormonálnej rovnováhy pri subklinickej hypotyreóze.

V praxi to zvyčajne zodpovedá:

• 1–2 kapsuly denne (v závislosti od koncentrácie produktu);

• 3–5 g prášku (približne 1 čajová lyžička);

• 20–30 kvapiek tinktúry.

Bez ohľadu na formu užívania by dávkovanie malo vychádzať z odporúčaní výrobcu a byť konzultované s ošetrujúcim lekárom. Pre lepšiu znášanlivosť a vstrebateľnosť sa odporúča užívať ašvagandu s jedlom – ráno pre viac energie a lepšiu koncentráciu, večer pre pokojnejší spánok a zníženie stresu.

Aké dlhé užívanie je bezpečné?

Štúdie ukazujú, že ašvaganda je bezpečná pri užívaní po dobu 8–12 týždňov. To sa považuje za optimálnu dĺžku jedného cyklu. Následne sa odporúča urobiť si prestávku 2–4 týždne pred opätovným nasadením. Pri dlhodobom užívaní je dôležité pravidelne sledovať hladiny hormónov TSH, T3 a T4 každých 4–6 týždňov, aby sa predišlo ich nadmernému zvýšeniu.

Čo odporúčajú lekári a odborníci?

Ašvaganda môže byť užitočná pri Hashimotovej chorobe, ale len v určitých prípadoch – najmä v raných alebo stabilizovaných štádiách ochorenia, keď je funkcia štítnej žľazy čiastočne zachovaná a hladiny hormónov sú pod kontrolou.

Endokrinológovia zdôrazňujú, že hormonálna substitučná liečba zostáva hlavným spôsobom liečby, zatiaľ čo bylinné doplnky ako ašvaganda môžu slúžiť iba ako podpora na zníženie stresu, úzkosti a únavy, ktoré často sprevádzajú ochorenie.

Fytoterapeuti ju odporúčajú ako adaptogén, ktorý podporuje nervový systém a psycho-emocionálny stav, najmä pri miernej hypofunkcii alebo subklinickej hypotyreóze.

Medzinárodné zdroje ako Mayo Clinic a National Center for Complementary and Integrative Health upozorňujú, že ašvaganda môže zosilniť účinok levotyroxínu, preto je potrebné pravidelne sledovať dávkovanie lieku a v prípade potreby ho upraviť.

Aj keď patrí medzi najdiskutovanejšie adaptogénne byliny pri poruchách štítnej žľazy, ašvaganda vyvoláva rôznorodé názory medzi pacientmi aj odborníkmi. Jej účinok závisí od štádia ochorenia, dávkovania a individuálnej citlivosti organizmu.

Čo hovoria pacienti na Slovensku?

Na Slovensku chýbajú oficiálne klinické pozorovania, no podľa skúseností z diskusných fór a pacientskych skupín ľudia najčastejšie uvádzajú:

• Viac energie a lepšiu koncentráciu;

• Kľudnejší spánok a znížené emočné napätie;

• Zlepšenú náladu a menej epizód úzkosti.

Najlepšie výsledky sa pozorujú pri subklinickej forme Hashimotovej tyreoiditídy. Pri aktívnej autoimunitnej fáze niektorí pacienti uvádzajú zrýchlený pulz alebo nespavosť.

Aké sú názory endokrinológov a fytoterapeutov?

Endokrinológovia uvádzajú, že v klinickej praxi niektorí pacienti zaznamenali lepší spánok a náladu pri užívaní ašvagandy v miernej dávke (300–600 mg denne). Zdôrazňujú však, že pri aktívnej fáze a vysokých protilátkach sa bylina neodporúča.

Fytoterapeuti dopĺňajú, že najlepšie výsledky sa dosahujú, keď sa ašvaganda kombinuje s horčíkom, selénom a vitamínmi skupiny B, a zároveň sa dodržiava vhodný režim so zameraním na pravidelný spánok, fyzickú aktivitu a vyváženú stravu.

Ktoré účinky sú najčastejšie pozorované?

Podľa menších klinických štúdií a reálnej skúsenosti sa najčastejšie pozorujú:

• Zlepšenie energie a koncentrácie;

• Zníženie úzkosti a lepšia schopnosť zvládať stres;

• Lepší spánok a nálada;

• Mierne zníženie TSH a zvýšenie T3 a T4 pri subklinickej hypotyreóze.

Menej časté, ale možné reakcie:

• Nespavosť pri večernom užití;

• Palpitácie alebo mierne zvýšený pulz;

• Bolesť hlavy alebo podráždenosť pri vyšších dávkach.

Najdôležitejšie, čo si treba zapamätať, je, že Hashimotova choroba je autoimunitné ochorenie, pri ktorom nejde o oslabenú imunitu, ale o hormonálnu nerovnováhu a nadmernú imunitnú reakciu proti vlastnej štítnej žľaze. Preto môžu byť doplnky ako ašvaganda prospešné len v určitých štádiách, keď je funkcia žľazy relatívne stabilná.

Ako určiť individuálny prístup?

Pred začatím užívania ašvagandy je dôležité vykonať komplexné zhodnotenie hormonálneho stavu a celkového zdravotného profilu. Hlavné ukazovatele, ktoré je potrebné vyšetriť, sú TSH, T3, T4 a protilátky (anti-TPO a anti-Tg).

Ak sú hodnoty stabilné a nie je prítomná aktívna autoimunitná fáza, ašvaganda sa môže zaradiť v nízkej až strednej dávke (300–600 mg denne) na obdobie 8–12 týždňov, vždy však pod lekárskym dohľadom.

Prečo je dôležité poradiť sa so špecialistom?

Pri Hashimotovej chorobe nie je funkcia štítnej žľazy stála – ochorenie často prebieha vo fázach, ktoré sa striedajú medzi hypofunkciou (znížená aktivita) a hyperfunkciou (dočasne zvýšená aktivita). Tieto výkyvy sú spôsobené autoimunitným poškodzovaním buniek žľazy – keď sa niektoré z nich poškodia, uložené hormóny sa uvoľnia do krvi a dočasne zvýšia hladiny T3 a T4.

Po vyčerpaní zásob hormónov nastáva fáza ich nedostatku, počas ktorej sa organizmus spomaľuje a objavujú sa typické príznaky hypotyreózy. V dôsledku týchto výkyvov môže užívanie doplnkov ako ašvaganda stimulovať alebo potláčať činnosť žľazy. Preto by jej užívanie malo byť vždy konzultované s endokrinológom alebo fytoterapeutom, ktorý posúdi fázu ochorenia a bude sledovať reakciu organizmu.

Môže byť ašvaganda súčasťou komplexnej terapie?

Ašvaganda môže byť súčasťou komplexnej terapie pri Hashimotovej chorobe, ale len ako doplnok, nie ako náhrada za medikamentóznu liečbu. Jej úlohou je podporiť organizmus v obdobiach zvýšeného stresu, únavy a narušeného psycho-emocionálneho stavu.

Najlepšie výsledky sa dosahujú, keď je zaradená do kombinovaného prístupu, ktorý zahŕňa medikamentóznu liečbu, jogu a ajurvédu – tri navzájom sa dopĺňajúce prístupy zamerané na obnovenie vnútornej rovnováhy.

• Medikamentózna liečba – zabezpečuje stabilné hladiny tyreoidálnych hormónov a udržiava metabolizmus v norme;

• Joga – pomocou dychových a relaxačných cvičení znižuje hladinu stresu a kortizolu, zlepšuje spánok a koncentráciu;

• Ajurvéda – podporuje prirodzené detoxikačné procesy a hormonálnu rovnováhu prostredníctvom individuálneho stravovania, bylín a masáží teplými olejmi.

Pri správnom prístupe a pod dohľadom odborníka môže byť táto komplexná starostlivosť cennou súčasťou podpory pre ľudí s Hashimotovou chorobou.

Môže ašvaganda vyliečiť Hashimotovu chorobu?

Nie, ašvaganda nedokáže vyliečiť Hashimotovu chorobu, pretože ide o autoimunitné ochorenie. Môže však pomôcť pri zvládaní symptómov ako stres, únava a úzkosť, najmä v počiatočných štádiách, no nenahrádza základnú medikamentóznu liečbu a nemá priamy vplyv na autoimunitné protilátky.

Kedy by som nemal/a užívať ašvagandu pri Hashimotovej chorobe?

Vyhnite sa užívaniu ašvagandy počas aktívnej autoimunitnej fázy so zvýšeným zápalom alebo vysokými hodnotami protilátok (anti-TPO a anti-Tg >500 IU/mL), počas tehotenstva a dojčenia, ako aj pri súčasnom užívaní levotyroxínu bez lekárskeho dohľadu. V týchto prípadoch môže doplnok ovplyvniť hormonálnu rovnováhu a zhoršiť nežiaduce reakcie.

Aké sú vedľajšie účinky ašvagandy pri Hashimotovej chorobe?

Najčastejšie vedľajšie účinky zahŕňajú nespavosť (pri večernom užití), búšenie srdca, mierne zvýšený pulz, bolesť hlavy a podráždenosť pri vyšších dávkach. Objavujú sa pri predávkovaní, precitlivenosti na adaptogény alebo počas aktívnej fázy ochorenia. V prípade výskytu podobných príznakov prerušte užívanie a poraďte sa s lekárom.

Ako dlho môžem ašvagandu bezpečne užívať?

Štúdie ukazujú, že ašvaganda je bezpečná na užívanie po dobu 8–12 týždňov, po ktorých sa odporúča prestávka 2–4 týždne. Pri dlhodobejšom užívaní je dôležité pravidelne sledovať hladiny hormónov TSH, T3 a T4 každých 4–6 týždňov, ako aj protilátky (anti-TPO a anti-Tg).

National Center for Complementary and Integrative Health. (2023). Ashwagandha: Usefulness and safety.

https://www.nccih.nih.gov/health/ashwagandha

Sharma, A. K., Basu, I., & Singh, S. (2018). Efficacy and safety of ashwagandha root extract in subclinical hypothyroid patients: A double-blind, randomized placebo-controlled trial. Journal of Alternative and Complementary Medicine, 24(3), 243–248. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28829155

Gannon, J. M., et al. (2023). Can ashwagandha benefit the endocrine system?—A review. International Journal of Molecular Sciences, 24(22), 16507. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/38003702/

Mayo Clinic Staff. (2023). Hashimoto's disease – Symptoms & causes. Mayo Clinic. https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/hashimotos-disease/symptoms-causes/syc-20351855

Borissova, A. M., et al. (2020). Trends in the epidemiology of thyroid diseases in Bulgaria since the year 2000. Folia Medica, 62(1), 5–12.

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32328904