Čo je prediabetický stav: Príznaky a rizikové faktory

Predcukrovka je metabolický stav charakterizovaný zvýšenou hladinou krvného cukru, ktorá presahuje bežné referenčné hodnoty, no nedosahuje diagnostický prah pre cukrovku typu 2. 

Podľa Americkej diabetologickej asociácie (ADA) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa predcukrovka diagnostikuje pri jednom z nasledujúcich porúch:

• Porušená glykémia nalačno (IFG):plazmatická glukóza nalačno v rozmedzí 5,6–6,9 mmol/l (100–125 mg/dl).

• Porušená glukózová tolerancia (IGT):hladina cukru v krvi medzi 7,8–11,0 mmol/l (140–199 mg/dl) dve hodiny po orálnom glukózovom tolerančnom teste (OGTT).

• Glykovaný hemoglobín (HbA1c): hodnoty medzi 5,7 % a 6,4 % (39–47 mmol/mol).

Predcukrovka je priamospojená so zvýšeným rizikom vzniku cukrovky typu 2, kardiovaskulárnych ochorení a ďalších metabolických porúch. Na rozdiel od rozvinutej cukrovky, jej progres možno predísť zmenami životného štýlu vrátane zlepšenej stravy, zvýšenej fyzickej aktivity a kontroly telesnej hmotnosti. 

Predcukrovkový stav vo väčšine prípadov prebieha bezpríznakovo alebo s príznakmi, ktoré môžu mať tisíc iných príčin. Práve preto v mnohých prípadoch zostáva neodhalený a často prerastie do klinicky prejavenej cukrovky.

Napriek tomu, pre ľudí, ktorí dobre poznajú svoje telo, môžu byť niektoré príznaky dôvodom na zvýšenú pozornosť, ktorá ich môže priviesť na lekárske vyšetrenie a prípadné potvrdenie predcukrovkového stavu.

Najčastejšie príznaky zahŕňajú:

• Zvýšená únava – nestabilná hladina cukru v krvi môže viesť k pocitu vyčerpania a nedostatku energie.

• Zvýšený hlad – najmä chuť na sladké, pretože bunky nevyužívajú glukózu efektívne.

• Mierny smäd a sucho v ústach – hoci sú tieto príznaky typickejšie pre cukrovku, niektorí ľudia s predcukrovkou ich môžu pociťovať.

• Časté výkyvy hmotnosti – priberanie alebo problémy so schudnutím kvôli inzulínovej rezistencii.

Najlepším spôsobom, ako predcukrovku odhaliť, zostávajú pravidelné preventívne prehliadky.

Nedostatočná produkcia inzulínu hrá jednu z hlavných úloh pri vzniku cukrovky, najmä cukrovky druhého typu. 

Inzulín je hormón, ktorý produkuje podžalúdková žľaza – pankreas a jeho hlavnou úlohou je regulovať hladinu cukru v krvi tým, že zabezpečuje prechod molekúl glukózy do buniek cez bunkovú membránu za účelom syntézy alebo ukladania energie. 

V tele existujú mechanizmy, ktoré vedú k inzulínovej nedostatočnosti.

Narušená funkcia beta buniek

Beta bunky v pankrease syntetizujú inzulín. Niekedy však nedokážu vyprodukovať dostatočné množstvo tohto hormónu pri zvýšenej hladine cukru v krvi.

Príčinou tejto dysfunkcie je zvyčajne kombinácia genetickej predispozície, zvýšeného oxidačného stresu v dôsledku nezdravého životného štýlu, chronického zápalu a obezity.

Znížená citlivosť na inzulín

Znížená inzulínová citlivosť je ďalší kľúčový faktor, ktorý prispieva k inzulínovej nedostatočnosti. Pri inzulínovej rezistencii sú bunky menej citlivé na tento hormón a nevyvoláva rovnakú odozvu ako u ľudí bez porúch metabolizmu cukru.

Na začiatku tohto stavu (ktorý môže trvať roky) pankreas kompenzuje túto zníženú citlivosť zvýšenou produkciou inzulínu. V istom bode však dôjde k jeho vyčerpaniu a už nedokáže ďalej fungovať, čo vedie k vzniku cukrovky typu 2.

Inzulínová nedostatočnosť spôsobená zníženou funkciou beta buniek alebo rozvinutou inzulínovou rezistenciou výrazne zvyšuje riziko vzniku cukrovky typu 2 viacerými mechanizmami.

Tieto mechanizmy sú:

• Hyperglykémia – dlhodobo zvýšená hladina cukru v krvi vedie k poškodeniu ciev, nervov a orgánov, čím prispieva ku komplikáciám spojeným s cukrovkou.

• Vyčerpanie beta-bunkového aparátu pankreasu - chronicky zvýšená potreba inzulínu na kompenzáciu inzulínovej rezistencie vedie v určitom bode k poruche funkcie beta-buniek a postupnej strate ich syntetických schopností. Tým sa inzulínová nedostatočnosť prehlbuje a prejavuje sa ťažkosťami s kontrolou hladiny cukru v krvi.

Zvýšená zápalová odpoveď

Inzulínová rezistencia a chronická hyperglykémia narúšajú metabolizmus cukru, pričom telo prepína na iné režimya cesty jeho spracovania. 

Týmto spôsobom dochádza k produkcii veľkého množstva voľných radikálov, ktoré zvyšujú oxidačný stres v organizme a vedú k zápalovej reakcii zo strany imunitného systému. 

Zápalová zložka vedie kďalšiemu zníženiu citlivosti na inzulín a zhoršuje poškodenie beta-buniek.

Rozvoj predcukrovkového stavu je výsledkom kombinácie genetických faktorov a životného štýlu, ktoré vedú k narušenej regulácii hladiny cukru v krvi. 

Hlavné rizikové faktory zahŕňajú:

• Dedičnosť – rodinná záťaž cukrovkou typu 2 výrazne zvyšuje riziko predcukrovky, najmä ak je diagnostikovaný jeden alebo obaja rodičia.

• Nadváha – vo väčšine prípadov sa u ľudí s nadváhou vyskytuje inzulínová rezistencia, ktorá je významným faktorom v rozvoji cukrovky a je typická pre predcukrovkový stav.

• Stres a nedostatok spánku– chronický stres a nedostatok spánku vedú k vysokému kortizolu, ktorý môže prispieť k inzulínovej rezistencii a metabolickým poruchám.

• Sedavý spôsob života – nedostatok fyzickej aktivity vedie k zníženej účinnosti inzulínu, čo môže sťažiť kontrolu hladiny cukru v krvi a urýchliť rozvoj predcukrovky.

• Nezdravé stravovanie – strava bohatá na spracované sacharidy, cukry a nasýtené tuky môže viesť k výkyvom hladiny glukózy a zvýšenému riziku inzulínovej rezistencie.

• Hormonálne poruchy – stavy ako syndróm polycystických vaječníkov (PCOS) a hypotyreóza môžu ovplyvniť metabolizmus a zvýšiť riziko predcukrovky.

Kontrola týchto rizikových faktorov prostredníctvom zmien životného štýlu, pravidelných lekárskych prehliadok a vyváženej stravy môže výrazne znížiť pravdepodobnosť rozvoja cukrovky typu 2.

Diagnostika predcukrovkového stavu sa realizuje pomocou viacerých vyšetrení.

Zahŕňajú:

• Glykemická hladina nalačno (FPG – Fasting Plasma Glucose) - vyšetrenie sa vykonáva ráno po minimálne 8-hodinovom pôste, pričom za normálne sa považujú hodnoty pod 5,6 mmol/l, a za predcukrovkové hodnoty sa považujú hodnoty od 5,6 do 6,9 mmol/l. 

• Orálny glukózový tolerančný test (OGTT) - meria sa hladina cukru v krvi dve hodiny po požití 75 g glukózy rozpustenej vo vode. Za normálne sa považujú hodnoty pod 7,8 mmol/l, a pri predcukrovkovom stave s narušenou glukózovou toleranciou hodnoty medzi 7,8–11,0 mmol/l.

• Glykovaný hemoglobín (HbA1c) - ukazovateľ priemernej hladiny cukru v krvi za posledné 2–3 mesiace, pričom za predcukrovkové hodnoty sa považujú hodnoty od 5,7 do 6,4 %.

• Vyšetrenie inzulínovej rezistencie (index HOMA-IR) - metóda na zhodnotenie inzulínovej citlivosti pomocou vzorca “HOMA-IR = (glykémia nalačno [mmol/l] × inzulín nalačno [μU/ml]) / 22.5. Normálne hodnoty: < 2.0, Zvýšená inzulínová rezistencia: > 2.5 – 3.0”

Predcukrovka sama o sebe sa nepovažuje za ochorenie, no ak nie je pod kontrolou, môže viesť k vážnym zdravotným problémom.

Hlavnou komplikáciou predcukrovkového stavu, ktorému sa včas nevenovala pozornosť, je rozvoj cukrovky typu 2. Štatistiky ukazujú, že až 70 % všetkých ľudí s predcukrovkou rozvinie cukrovku v priebehu niekoľkých rokov.

Okrem toho, hranične vysoké hodnoty cukru v krvi, hoci nevyvolávajú akútne príznaky, zvyšujú riziko vzniku hypertenzie (vysoký krvný tlak), aterosklerózy (poškodenie artérií), infarktu a mozgovej príhody. Je to dôsledok chronicky zvýšenej hladiny glukózy, ktorá poškodzuje krvné cievy v dôsledku zvýšeného oxidačného stresu, ktorému je organizmus vystavený pre alternatívne spôsoby spracovania glukózy.

Inzulínová rezistencia, ktorá je pri predcukrovke častá, môže viesť k hromadeniu tukov v pečeni, čo zvyšuje riziko cirhózy a zápalu pečene.

Hraničná hyperglykémia pri dostatočne dlhom trvaní vedie aj k poškodeniu periférnych nervových zakončení, čo spôsobuje mravčenie, bolesť a slabosť končatín.

Vysoké hladiny cukru v krvi tiež menia osmolalitu krvi a poškodzujú filtračný aparát obličiek (glomeruly), čo vedie k strate plazmatických bielkovín močom – príznak nasledujúceho chronického ochorenia obličiek.

Predcukrovka zvyšuje riziko mikrovaskulárneho poškodenia sietnice, čo môže viesť k zhoršeniu zraku, hoci nie tak vážnemu ako pri cukrovke typu 2. Obdobie, počas ktorého sa tieto komplikácie rozvinú, je však pomerne dlhé a vo väčšine prípadov už ide o diagnostikovanú cukrovku.

Včasná diagnostika a zmeny životného štýlu môžu výrazne znížiť riziko prechodu predcukrovky do cukrovky a s ňou spojených komplikácií. Udržiavanie normálnych hladín cukru v krvi výrazne znižuje riziká vzniku vyššie uvedených zdravotných problémov.

Čím skôr sa podniknú kroky, tým väčšia je šanca na obnovenie normálnej glukózovej tolerancie a vyhnutie sa chronickým komplikáciám.

Včasný zásah nielenže spomaľuje rozvoj cukrovky, ale môže celý proces úplne zvrátiť. Práve preto sú pravidelné preventívne prehliadky, aktívny životný štýl a informovanosť kľúčovými faktormi v boji proti predcukrovke.

Opatrenia na prevenciu a kontrolu už zisteného predcukrovkového stavu sú v podstate rovnaké a všeobecne sa týkajú kvality života.

Udržiavanie normálnej telesnej hmotnosti a dodržiavanie diéty sú kľúčové pre kontrolu predcukrovkového stavu.

Nadváha je preukázaný faktor, ktorý výrazne zvyšuje riziko vzniku predcukrovky a jej prechodu do cukrovky. Starostlivé udržiavanie kalorickej rovnováhy je zásadné pre udržanie zdravej hmotnosti.

V diéte nejde len o prijímanie dostatočného, no nie nadmerného množstva kalórií, ale o konzumáciu kvalitných potravín s vysokou výživovou hodnotou, bohatých na bielkoviny, zdravé tuky, stopové prvky a vitamíny. Držanie sa prírodných, minimálne spracovaných potravín je spoľahlivý spôsob, ako znížiť riziko rozvoja predcukrovky. 

Okrem toho, pre celkové zdravie je veľmi odporúčané vyhýbať sa cukru, vyprážaným a mastným jedlám, rafinovaným produktom a polotovarom.

Zníženie stresu je tiež kľúčové pre kontrolu stavu. Rozloženie denných povinností tak, aby zostával dostatok času na plnohodnotný oddych udržiava hladiny kortizolu v norme, čo zlepšuje metabolizmus glukózy.

Fyzická aktivita nielenže pomáha pri redukcii hmotnosti a udržiavaní zdravej telesnej hmotnosti, ale silový tréning alebo iné typy cvičení so záťažou výrazne zlepšujú inzulínovú citlivosť.

Spánok je taktiež veľmi dôležitý pre udržiavanie homeostázy v tele a správnu reguláciu všetkých metabolických procesov, vrátane metabolizmu glukózy. Práve preto je dôležité usilovať sa o aspoň 6–7 hodín kvalitného spánku denne.

Čo je predcukrovkový stav?

Predcukrovkový stav je hraničný stav, pri ktorom je hladina cukru v krvi vyššia než normálna, no stále nedosahuje hodnoty cukrovky. Ide o znak narušeného metabolizmu glukózy a zvýšeného rizika vzniku cukrovky typu 2, kardiovaskulárnych ochorení a ďalších komplikácií.

Je predcukrovkový stav reverzibilný?

Áno, predcukrovkový stav je reverzibilný.

Ako kontrolovať hladinu cukru v krvi a udržať ju normálnu pri predcukrovke?

Dodržiavaním primeranej telesnej hmotnosti, zdravým stravovaním a dostatočnou fyzickou aktivitou.

• https://www.diabetes.org.uk/about-diabetes/type-2-diabetes/prediabetes

• https://www.webmd.com/diabetes/what-is-prediabetes